Kurzy pre odborníkov

Kde sa končí moja zodpovednosť za pacienta? Čo robiť, keď pacient očakáva viac, než mu môžem v rámci svojej odbornosti ponúknuť? Ako reagovať, keď počas práce s telom otvorí náročnú osobnú tému alebo silnú emóciu? A ako zostať empatickým a angažovaným zdravotníkom bez toho, aby som za pacienta preberal zodpovednosť alebo si jeho príbeh nosil so sebou domov?

Terapeutický vzťah je prirodzenou súčasťou fyzioterapie. Vzniká a vyvíja sa pri každom stretnutí s pacientom, začína už pri objednaní, v rozhovore v čakárni, ďalej pri dotyku, pri práci s bolesťou, pri stanovovaní cieľov aj vo chvíľach, keď terapia nejde podľa našich alebo pacientových predstáv.

Cieľom workshopu je rozvíjať schopnosť vedome pracovať s terapeutickým vzťahom, udržiavať profesionálne hranice a kompetencie a zároveň zostať vnímavým a angažovaným terapeutom.

O workshope

Vzťah s pacientom môže byť jedným zo zdrojov úspešnej spolupráce, ale aj významným zdrojom záťaže.

V praxi sa stretávame s pacientmi, ktorí od nás očakávajú riešenie problémov presahujúcich naše kompetencie, potrebujú viac času a pozornosti, než im dokážeme poskytnúť, nespolupracujú na dohodnutom postupe alebo prinášajú do terapie množstvo osobných a psychosociálnych tém.

Niekedy je však prekračovanie hraníc menej viditeľné. Sami začneme pracovať viac než pacient. Máme pocit, že musíme nájsť riešenie. Ťažko znášame, keď sa stav pacienta nezlepšuje. Chodíme z práce výrazne unavený, aj keď počet klientov zostáva rovnaký. Predlžujeme terapiu, premýšľame nad pacientom po pracovnom čase alebo postupne preberáme zodpovednosť, ktorá už nepatrí nám.

Na workshope sa preto nebudeme zaoberať hranicami iba ako schopnosťou povedať pacientovi „nie“. Budeme skúmať celý terapeutický vzťah a to, ako ho nastaviť tak, aby bol bezpečný a zrozumiteľný pre pacienta a zároveň dlhodobo udržateľný pre zdravotníka.

Čomu sa budeme venovať

Budeme sa venovať tomu, ako jasne nastaviť terapeutický rámec, spoločný cieľ a hranice spolupráce. Čo patrí do zodpovednosti terapeuta, čo zostáva na pacientovi a kde sa končia naše odborné kompetencie. Pozrieme sa na konkrétne situácie z praxe: náročného alebo nespolupracujúceho pacienta, prekračovanie dohodnutých hraníc, nadmerné očakávania či momenty, keď máme pocit, že pre zmenu pracujeme viac než samotný pacient.

Osobitnú pozornosť budeme venovať situáciám, keď sa pri práci s telom objavia silné emócie, osobné alebo psychosociálne témy. Ako na ne bezpečne reagovať, zostať vo svojej odbornosti, vnímať spätnú väzbu pacienta a rozpoznať, kedy pokračovať, kedy intervenciu zmeniť alebo zastaviť a kedy odporučiť ďalšiu odbornú starostlivosť.

Pozornosť obrátime aj na samotného terapeuta. Na jeho telesné a emočné reakcie, mieru angažovanosti a tendenciu preberať zodpovednosť za pacienta.  Budeme hľadať rovnováhu medzi profesionálnym záujmom a nadmerným pomáhaním, ktoré môže viesť k dlhodobému preťaženiu.

Ako budeme pracovať

Workshop prepája odborné teoretické vstupy s praktickou a sebaskúsenostnou prácou. Prostredníctvom cvičení a práce vo dvojiciach budeme skúmať komunikáciu, osobný priestor, prácu s hranicami, vnímanie vlastného tela a verbálnu aj neverbálnu spätnú väzbu pacienta.

Súčasťou bude práca s konkrétnymi situáciami a kazuistikami z praxe účastníkov a Balintovsky orientovaná práca s náročnými terapeutickými vzťahmi.

Čo si z workshopu odnesiete

Praktické nástroje a väčšiu istotu v tom, ako:

• nastavovať spoločný cieľ a hranice spolupráce,
• rozlišovať zodpovednosť terapeuta a pacienta,
• rozpoznať a komunikovať hranice vlastných kompetencií,
• reagovať na náročné požiadavky, emócie a psychosociálne témy,
• vnímať verbálnu aj neverbálnu spätnú väzbu pri práci s telom,
• rozpoznávať vlastné reakcie a nepreberať nadmernú zodpovednosť za pacienta,
• udržať svoju prácu kvalitnú a zároveň dlhodobo udržateľnú.

Cieľom nie je robiť z fyzioterapeuta psychoterapeuta, ale posilniť jeho schopnosť bezpečne a profesionálne pracovať s tým, čo prirodzene vzniká vo vzťahu s pacientom.

Čo robiť, keď pacient počas ošetrenia začne plakať, objaví sa silný strach alebo telesná reakcia, ktorej nerozumieme? Ako môže predchádzajúca traumatická skúsenosť ovplyvňovať bolesť, svalové napätie, vnímanie tela či reakciu na dotyk? A ako s týmito prejavmi pracovať bezpečne bez toho, aby sme prekračovali kompetencie fyzioterapeuta?

Emócie nie sú oddelené od tela. Sú sprevádzané zmenami autonómneho nervového systému, dychu, svalového napätia, motorickej pripravenosti, mimiky či telesného postoja. Pri práci s telom sa preto môžeme stretnúť aj s reakciami, ktoré nemožno vysvetliť iba stavom pohybového aparátu.

Cieľom workshopu je lepšie porozumieť súvislostiam medzi emóciami, traumatickou skúsenosťou a telesnými reakciami pacienta a rozvíjať schopnosť reagovať na ne bezpečne, rešpektujúco a v rámci vlastných odborných kompetencií.

O workshope

Fyzioterapeut pracuje s telom prostredníctvom pohybu, polohy, dotyku, dychu a ďalších telesných intervencií. Telo však nevstupuje do ambulancie oddelene od predchádzajúcich skúseností človeka.

Pri práci s nahotou, dotykom, bolesťou alebo konkrétnou časťou tela sa môže objaviť nečakaná emocionálna reakcia, zmena dychu, výrazné napätie, strnulosť, nepokoj alebo naopak akoby „odpojenie“ od telesného prežívania. Pacient si môže spontánne vybaviť udalosť z minulosti alebo začať hovoriť o skúsenosti, ktorú dovtedy nepovažoval za súvisiacu so svojimi ťažkosťami.

Traumatická skúsenosť pritom nemusí byť na prvý pohľad zrejmá a jej prejavy môžu zahŕňať aj výraznú fyziologickú aktiváciu, zvýšenú ostražitosť, úľakové reakcie alebo zmenené vnímanie tela.

Pre zdravotníka potom vzniká dôležitá otázka: Čo s tým môžem robiť vo svojej profesii a čo už nie je moja úloha?

Workshop nebude zameraný na liečbu psychickej traumy fyzioterapeutom. Budeme sa venovať tomu, ako možné prejavy traumatickej skúsenosti rozpoznať, ako neprispievať k ďalšiemu zahlteniu pacienta a ako vytvoriť podmienky pre bezpečnú telesnú intervenciu.

Čomu sa budeme venovať

Pozrieme sa na fyziológiu emócií a traumatického stresu a na to, ako sa môžu prejavovať v tele a správaní pacienta. Budeme hovoriť o autonómnom nervovom systéme, reakciách na ohrozenie, disociácii a o možných signáloch, ktoré môžeme zachytiť pri rozhovore, pohybe, dotyku alebo manuálnej práci.

Budeme sa venovať bezpečiu pri práci s telom, napr. rešpektujúcemu dotyku, informovanosti a možnosti pacienta rozhodovať o svojom tele, vnímaniu jeho verbálnej aj neverbálnej spätnej väzby a rozpoznávaniu situácií, keď je vhodné pokračovať, spomaliť, zmeniť postup alebo intervenciu zastaviť.

Dôležitou témou bude aj to, ako zostať s pacientom, keď sa objaví silná emócia, bez potreby ju okamžite zastaviť, vysvetliť alebo interpretovať. A zároveň ako rozpoznať situácie, ktoré už presahujú možnosti fyzioterapie, a citlivo odporučiť ďalšiu odbornú starostlivosť.

Ako budeme pracovať

Workshop prepája odborné teoretické vstupy s praktickou a sebaskúsenostnou prácou.

Prostredníctvom cvičení budeme skúmať vlastné reakcie pri práci s druhým človekom, prácu s dotykom, dychom, telesnou oporou a bezpečím. Budeme trénovať schopnosť sledovať reakcie pacienta bez ich predčasného interpretovania a rozlišovať medzi situáciou, v ktorej dochádza k postupnej regulácii, a situáciou, v ktorej pacienta intervencia skôr zahlcuje.

Budeme pracovať aj s konkrétnymi situáciami a kazuistikami z klinickej praxe a hľadať možnosti, ako na ne reagovať v rámci kompetencií zdravotníckeho pracovníka.

Čo si z workshopu odnesiete

Praktické nástroje a väčšiu istotu v tom, ako:

• rozpoznávať možné prejavy traumatického stresu pri práci s pacientom,
• lepšie rozumieť súvislostiam medzi emóciami, autonómnym nervovým systémom a telesnými reakciami,
• citlivejšie vnímať reakcie pacienta na dotyk, polohu, pohyb či bolesť,
• reagovať na silné emócie bez potreby ich okamžite riešiť alebo interpretovať,
• pracovať s telesnou intervenciou spôsobom, ktorý rešpektuje hranice a mieru bezpečia pacienta,
• rozpoznať známky zahltenia a podľa nich upraviť alebo zastaviť intervenciu,
• rozlišovať medzi tým, čo ešte patrí do kompetencií fyzioterapeuta a čo už vyžaduje inú odbornú starostlivosť,
• citlivo komunikovať pacientovi odporúčanie psychologickej alebo psychoterapeutickej starostlivosti.

Cieľom nie je naučiť fyzioterapeuta liečiť psychickú traumu. Cieľom je vedieť rozpoznať, že traumatická skúsenosť môže vstupovať aj do práce s telom, a mať nástroje na to, aby bola naša intervencia bezpečná, rešpektujúca a odborne ukotvená.

Čo ak symptóm nie je iba niečo, čo potrebujeme čo najrýchlejšie odstrániť? Čo sa môžeme o pacientovi dozvedieť, keď bolesť, napätie alebo pohybový prejav chvíľu nesnažíme meniť, ale začneme ho pozorne sledovať? A čo robiť, keď sa pri práci s telom začne rozvíjať proces, ktorý presahuje pôvodný zámer terapie?

Procesovo orientovaný prístup ponúka možnosť pracovať so symptómom nielen ako s problémom, ale aj ako so zdrojom informácií o aktuálnom prežívaní a procese človeka. Pozornosť obracia k jemným telesným signálom, pohybu, dychu, napätiu, pocitom či myšlienkam, ktoré sa pri práci so symptómom objavujú.

Cieľom workshopu je predstaviť možnosti procesovo orientovaného prístupu pri práci s telesným symptómom a rozvíjať schopnosť vnímať a sledovať proces pacienta bez potreby ho predčasne interpretovať alebo meniť.

O workshope

V zdravotníctve sme prirodzene vedení k tomu, aby sme identifikovali problém a hľadali spôsob jeho odstránenia. Bolesť chceme zmierniť, zvýšené napätie uvoľniť, obmedzenie pohybu zlepšiť.

Čo sa však stane, keď na chvíľu prestaneme vedieť, čo by sa malo diať?

Procesovo orientovaný prístup prináša do práce zvedavosť a „myseľ začiatočníka“. Namiesto okamžitej snahy symptóm meniť môžeme pozorovať jeho kvalitu, intenzitu, smer či pohyb a sledovať, čo sa stane, keď mu pacient venuje väčšiu pozornosť.

Bolesť, napätie alebo neobvyklý pohyb tak nemusíme vnímať iba ako prekážku. Môžu sa stať východiskom skúmania toho, čo človek prostredníctvom svojho tela aktuálne zažíva.

Nejde pritom o rezignáciu na diagnostiku alebo liečbu telesného problému ani o hľadanie psychologického vysvetlenia každého symptómu. Ide o rozšírenie možností, ako s pacientom a jeho telesnou skúsenosťou pracovať.

Čomu sa budeme venovať

Predstavíme si základné princípy procesovo orientovanej psychológie a pojmy ako proces, primárny a sekundárny proces, nevedenie či myseľ začiatočníka. Pozrieme sa na to, ako možno pri práci sledovať pohyb, propriocepciu, dych, svalové napätie, myšlienky a pocity a ako jednotlivé signály ďalej rozvíjať bez ich predčasnej interpretácie.

Budeme sa venovať práci s bolesťou a ďalšími nepríjemnými telesnými symptómami. Čo sa stane, keď symptóm chvíľu neopravujeme, ale skúmame? Ako ho môže pacient presnejšie vnímať, opísať, pohybovo vyjadriť alebo nasledovať jeho zmenu?

Dôležitou témou bude aj otázka „Čo robiť, keď sa spustí proces?“ Ako rozpoznať, že sa pri telesnej práci začína objavovať ďalší obsah? Ako ho sprevádzať a nechať rozvíjať bez toho, aby sme ho riadili podľa vlastných predstáv? A ako rozpoznať hranicu, za ktorou už proces presahuje naše kompetencie a je vhodné odporučiť psychoterapeutickú, psychiatrickú alebo inú odbornú starostlivosť?

Ako budeme pracovať

Workshop prepája teoretické základy procesovo orientovaného prístupu s praktickou a sebaskúsenostnou prácou.

Budeme pracovať s vlastnou skúsenosťou bolesti, napätia, pohybu, dychu a ďalších telesných vnemov. Vyskúšame si, aký rozdiel vzniká medzi snahou symptóm okamžite zmeniť a schopnosťou chvíľu ho pozorovať, presnejšie vnímať a nasledovať.

V praktických cvičeniach sa zameriame najmä na proprioceptívny a pohybový kanál, prácu s telesnými signálmi a schopnosť sprevádzať druhého človeka bez potreby vedieť vopred, kam má jeho proces smerovať.

Súčasťou bude aj práca s konkrétnymi symptómami, situáciami a kazuistikami z praxe účastníkov.

Čo si z workshopu odnesiete

Praktické nástroje a nový pohľad na to, ako:

• vnímať telesný symptóm nielen ako problém určený na odstránenie, ale aj ako zdroj informácií,
• pracovať s bolesťou, napätím a ďalšími telesnými vnemami bez ich predčasného interpretovania,
• rozpoznávať a sledovať jemné signály, ktoré sa objavujú počas terapie,
• využívať pohyb, propriocepciu, dych a telesné vnímanie pri práci s pacientom,
• pracovať s princípom nevedenia a mysľou začiatočníka,
• rozpoznať, keď sa pri telesnej intervencii začne rozvíjať širší proces,
• zostať pri procese pacienta bez potreby ho okamžite riešiť alebo viesť,
• rozpoznať hranice vlastných kompetencií a situácie, keď je vhodné pacienta odporučiť ďalšiemu odborníkovi.

Cieľom workshopu nie je naučiť fyzioterapeuta vykonávať psychoterapiu, ale predstaviť mu procesovo orientovaný pohľad a praktické možnosti, ako citlivejšie pracovať s telesnými signálmi a symptómami, ktoré sa prirodzene objavujú počas rehabilitácie a fyzioterapie.